Produktivita. Prečo ju vedome znižujeme?

Peter prišiel na tréning o Agile s konštruktívnym pesimizmom. Ako sa neskôr vyjadril, očakával ďalšiu „nalieváreň“ sľubov a prianí manažmentu. A keď v zozname zbadal položku „Zvýšiť produktivitu“ tak hneď vedel, že je zle.

Nie preto, že by sa bál pracovať produktívnejšie. Len mal už toho plné zuby. Pretože pracuje na doraz. Nielen on, ale všetci v tíme. Všetci vo firme. Od prvého po trináste poschodie.

Z práce pravidelne odchádza večer o 19:00 s veľkým pocitom viny, že tak skoro opúšťa loď s kolegami. Obdivoval som ho pre jeho pocit spolupatričnosti.  To ‚skoré‘ odchádzanie domov ho mrzelo, ale telo jednoducho po 12 hodinovej šichte už niekoľko mesiacov po sebe nevládalo. A do toho prišlo nejaké školenie a zavádzanie Agile, pričom jedným z cieľov je produktivita.  Bolo jasné, že plytčina je na obzore. 

Produktivita. Vďaka Agile?

Tak ako vždy, aj teraz som ozrejmoval kľúčové rozdiely Agile voči tradičným prístupom.

Prvým rozdielom je prístup k pracovnej dobe agilného tímu. Na jeden pracovný deň si agilné tímy rátajú často 6 pracovných hodín. Niektorí dokonca menej, iba 4 hodiny. Napr. ScrumMastri sa potrebujú postarať o tím. Testeri potrebujú skontrolovať test laby, stav testov, atď.

A stalo sa to opäť. Peter spolu s kolegami to privítali vetou „Tak toto by síce bolo pekné, ale u nás to možné nebude.“ A opäť tu bol aj zarazený manažment práve zisťujúci, že Agile produktivitu dokonca zníži. HUH?

O akej produktivie sa ale bavíme? O skutočnej produktivite? Alebo ‚produktivite‚ dosiahnutej za cenu výrazných nadčasov? 

Prečo trpíme?

Keď sme s ľuďmi prešli ich boľačky, v podstate sme prišli opäť k problémom, ktoré sa opakujú predovšetkým vo väčších firmách. Bez rozdielu lokality, národnosti majiteľov, odboru.

Trpíme možno aj preto, že:

1. Manažment je pod tlakom trhu. V tom lepšom prípade.
2. V tom horšom prípade ide o kariéru jednotlivcov dosiahnutú na úkor podriadených.
3. Vízia produktu? Preboha, kto by to mal povedať.
4. Biznis nie je riadený hodnotou, ale stráveným časom. Kvôli výplatám. Aj tak iba do hranice zákonníka práce. Veď pravda bolí.
5. Nemeriame nič. Ani čas koľko ešte potrebujeme, ani prínosy, ani vyťaženie.
6. Málokedy sa vytvorené vlastnosti aj skutočne použijú.
7. Málokto vie čo sa používa.
8. Málokto vie, čo by sa malo vytvoriť ako ďalšie. Chceme všetko, načo poradie?
9. Málokto sa zamýšľa čo je dosť dobré. Chceme všetko do detailov.
10. Vlastnosti niekto iba chce, no málokto potrebuje.
11. Málokedy je meraný reálny prínos vlastnosti.
12. Prioritizácia je politickým bojom medzi oddeleniam,i a nie hodnotou.
13. Vlastnosti neoptimalizujú celý tok od používateľa k výsledku.
14. Zvažované sú krátkodobé výnosy, nie investície a ušetrené náklady dosiahnuté automatizovaním opakovaných činností.
15. V mene štatistík sa robia reporty, ktoré aj tak číta iba jeden človek, pár krát do roka.
16. Hľadáme dokonalé riešenia, ktoré nás prežijú. Skutočne však prežijú aspoň prvý polrok?
17. Zákazník sa stretne s dodávateľom asi tak raz. Často nemá skutočný záujem o výsledok. Len mi to dodajte…
18. Aplikujeme rovnaké postupy bez zmeny. Nie je na čas na ostrenie sekier, veď rúbeme…
19. Málo sa pýtame či to čo sme dokončili je aj skutočne to čo sa očakávalo. Prídu rozčarovania na oboch stranách. A frustrácia, ktorá prinesie tlak…
20. Málo komunikujeme. Máme systémy na všetko, no rozprávame sa menej a menej. Sme stroje, ktorým je prisunutá ďalšia úloha.
21. Nechceme plánovať. Strata času a byrokracia. Nemáme tak premyslené postupy a iba hasíme požiare.
22. Bojíme sa investovať do prerábky, nedajbože vyhodenia zbytočností. Čo ak sa to pokašle? Čo ak to niekedy bude niekto opäť chcieť?
23. Bojíme sa zabudnúť na požiadavky staré 200 dní. Čo ak….?
24. Máme tu mítingy, na ktorých trávime aj celé dni. Vraj „mám plný kalendár“. Môj priateľ Juro ráno začínal otázkou: „Ktorých desať vecí dnes nestihnem?“.
25. Mítingy na nás tlačia zo všetkých smerov. Ľudia sa už ani neobťažujú pozrieť do kalendára či vôbec máte voľný termín. Jednoducho to na vás natlačia. A kedy spravím robotu? No po robote…
26. Sme nepripravení. A tak sa napr. mítingy končia bez akcie. Často iba s tým, že sa musíme opäť stretnúť. Dohodli sme sa, že sa dohodneme…

A tak…

A tak makáme, makáme, makáme, ale výsledok sa nepoužíva. A tak trávime čas v práci. A tak sme vyhorení a unavení.

Chcieť viac a viac a viac a viac po ľuďoch neznamená dostať viac a viac a viac. 

Začnime tým, že pracujeme na tom, čo si vyberieme, nie na tom, čo na nás tlačia.Tento druhý rozdiel – ‚pull‘ režim, zmení nielen proces, ale aj ľudí v tíme, produkt, ba dokonca biznis a často aj klienta.

A pridajme k tomu možno ten podiel 6/8.

A čo vy?

Čo si vyberiete z dnešného zoznamu úloh a čo vynecháte vôbec?