Počas piatich rokov podpory tímov pri zavádzaní Agile som sa stretol viac než 50 ScrumMastrov. Ľudí, ktorí boli do tejto roly nominovaní, a ktorí sa museli v tejto pre nich novej role nájsť.

Bolo zaujímavé sledovať ako každý z nich prechádzal rovnakými fázami, napriek tomu, že pracovali v rôznych odvetviach, lokalitách alebo boli dokonca aj inej národnosti.

Zavedenie Agile však bolo vždy úspešným, keď za ním stáli práve ľudia, ktorí neboli zviazaní následkami. Ľudia, ktorí radšej pýtali odpustenie a nie povolenie. ScrumMastri, ktorí nechceli zmeniť všetko naraz, ale radšej postupne po malých krokoch. V iteráciách.

Rok I.

V organizácii, ktorá začala so zavádzaním agilných praktík, začína ScrumMaster so zameraním sa na proces, tím a nástroje. V prvom roku môžete vidieť ScrumMastrov najčastejšie organizovať stretnutia, pýtať sa na problémy tímu a snažiť sa pomôcť tímu ich vyriešiť. Často stojí pred Kanban tabuľou a identifikuje, či je aktuálna. Ráta burndown grafy. Snaží sa pomôcť tímu zlepšíť sa prostredníctvom retrospektív. Komunikuje s produktovým vlastníkom pri príprave nasledujúcich iterácií.

V prvom roku sa ScrumMastri prirodzene sústredia na slovo Scrum v názve ich roly.

A v prvom roku veľmi často schytáva rany od všetkých. Mnohých to demotivuje. Nie je jednoduché neustále bojovať s problémami. V prvom roku je všade počuť: „Nedá sa, u nás je to inak, u nás je tak.“

Rok II.

Iba zopár z nich však práve tento neustály boj posunie ďalej. Od kontrolóra k agentovi zmeny. ScrumMastrovi, ktorý zmenu dizajnuje a robí realitou.

ScrumMastri na tejto úrovni hľadajú informácie, inširujú sa aj inými spoločnosťami v okolí. Snažia sa Agile prispôsobiť firme a hľadajú schodné riešenia. V druhom roku niektorí z nich prejdú od mentorovania k smerovaniu ľudí. O Agile nielen hovoria, viac sa stávajú skutočnými príkladmi sebadisciplíny, podpory a zlepšovania sa.

V druhom roku je už oveľa viac počuť: „A čo keby, ako by sme mohli, kto by to mohol spraviť…“

Rok II + x

A čo neskôr? Čo sa deje so ScrumMastrom po niekoľkých rokoch?

ScrumMastri sa na tejto úrovni často stretávajú a vytvárajú komunitu ScrumMastrov, ktorí menia firmu a jej kultúru zvnútra. Neboja sa komunikovať s ľuďmi aj so senior manažmentom o najťažších výzvach. Neboja sa aj preto, že majú nielen názory, ale fakty, čísla a hlavne akčný plán na odstránenie problémov. Nežiadajú o zmenu, sami ju navrhujú.

Pomôcť im môžu praktiky z iných oblastí ako napr. A3 Thinking alebo Lean Change.

Aj preto je v takýchto organizáciách počuť: „Prečo máme tento problém? Ako ho odstránime v krátkej dobe? A ako ho odstránime nadobro?“ ScrumMastri sa sústredia na slovo Master.

Na záver

Pán Marcel Miklúš počas ScrumImpulz 2014 povedal počas diskusie na konci konferenice zaujímavú vetu, ktorú by som rád parafrázoval:

Komplikované veci sú komplikované, pretože ich komplikovanými robia komplikovaní ľudia namiesto toho aby ich nekomplikovane riešili.

Som presvedčený, že v tejto vete je skrytý návod ako nerobiť zo zavedenia zmeny strašiaka. Namiesto nekonečnej diskusie radšej spraviť malý krok ďalej hoc aj za cenu omylu.

Dobrý  ScrumMaster sa takýto krok nesmie báť spraviť. Dobrý manažér mu musí dať priestor a zároveň aj stáť za chrbtom.  Lebo radšej si pýtať odpustenie ako povolenie.