Hackathon je…

Hackaton je slovo,  ktoré vzniklo spojením slov Hack a Marathon. Dvadsaťštyri hodinový maratón začínajúci predstavením nápadov,  nájdením členov tímu a potom už len makaním, makaním a makaním. Eventa, ktorá musí skončiť niečím skutočne funkčným, čo sa dá nielen predviesť,  ale čo má zmysel pre cieľovú skupinu a aj potenciál ďalšieho rozvoja.  Práve takýto hackathon sa konal uplynulý víkend v Košiciach,

Skvelá akcia. Plná super nápadov, energie, a klasického pocitu z dobrej eventy. Viac než stovka účastníkov, ktorí obetovali svoj víkend, to jednoducho musí vygenerovať.

Popri konzultáciách o príprave produktu som mal čas zamyslieť sa aj nad nápadmi ako kvalitatívne posunúť úroveň tímov v ďalšom ročníku.

Najviac mi asi zarezonovala podobnosť chýb hackathon tímov s chybami profesionálnych IT tímov v komerčnom svete.  

Predať myšlienku

Už začiatok hackathonu odhalil paralely s praxou.  Niektorí stihli odprezentovať myšlienku produktu za 20 sekúnd. Našli sa aj takí,  ktorí to nestihli.  A práve tí,  ktorí to stihli rýchlejšie viac zaujali publikum. Pretože boli pripravení,  struční,  vecní a predovšetkým začali s problémom ľudí, ktorý chcú odstrániť. Tí ďalší prezentovali vlastnosti. A práve preto nestíhali. V čom je paralela s praxou?

2015-11-28 12.19.19
Tí rýchlejší boli lídri, ktorí nastavili produkt správnym smerom a namotali si takto aj tím. Bolo im jasné čo idú riešiť. Chceli používateľom pomôcť. Tušili,  že bude takto jednoduchšie zasiahnuť potenciálnych klientov.

Koľko IT dodávateľov vysvetľuje super vlastnosti, no na to prečo ich vlastne potrebujete musíte prísť sami? Koľkí z nás máme v prezentáciách okná, high tech pojmy v slovenčino-angličtino-ajťáčine? Takže ak prezentujete nápad, začnite cez problémy. Nápad je nálepkou na bolesti klienta. Klient nepotrebuje nálepku, nechce bolesť.

Angažovaný tím

Ľudia si projekty v práci veľmi nevyberajú.  Tie pristanú medzi úlohami na oddelení a tak sa maká na tom,  čo sa musí. Potom sa divíme, že ľudia chodia do práce lebo musia. Na hackatone to bol ich  produkt. Niečo čo si vybrali. Stačí aby výsledok bol ich hrdosťou a nie hanbou.

Možno aj vás delí od angažovanosti ľudí iba  otvorenie interného trhu práce. Možno s prístupom podobným InHiro, kde ako zamestnávateľ musíte byť tak atraktívny, aby si ľudia vybrali práve vás, nie naopak,  vy svojich ľudí.

Koľkí vám v práci predali myšlienku produktu, namotali vás tak, že za nimi idete a dávate do produktu dušu? Mali by ste mať šancu ten pocit zažiť. Aj preto by ste mali zájsť na taký hackathon, startup awards, alebo spraviť si vo firme interný innovation day.

Otcomatka produktu

Tímy, ktoré na hackathone mali lídra, makali naplno. Tie, ktoré ho nemali, viac kecali a hľadali cestu.  Čím bližšie boli ku koncu hackathonu,  tým bolo jasnejšie,  že smerovanie je dôležitejšie než ďalšie dve ruky na kódovanie. Orchester potrebuje dirigenta. Kapela bubeníka.

Aj v praktickom živote tímy potrebujú lídra,  otcomatku produktu, za ktorým tím pôjde. A toto firmám veru chýba. Nájsť toho, kto je ochotný sa postaviť za výsledok je dosť ťažké. A tak mnohokrát sa radšej oháňame tabuľkami, risk radarmi, semaformi a tvrdíme že to nie je naša vina, ale iná objektvna príčina na stole iného.

Sekera dôležitejšia ako myšlienka

Niektorí sa vrhli počas prvej hodiny na nástroje.  Trello,  git atď. Trápili sa kým konkurenti vymýšľali produkt.  Iná časť nevymýšľala, ale dizajnovala user interface. To je jednoduchšie,  že? Nakresliť rýchlo prototypy, užiť si zábavu vymýšľaním. Tu tlačidielko,  tam comboboxík,  hen fullscreen mapuška, ikonečka256x256, fontíček. Koho by to nebavilo. Fajn,  ale too early.

Čo z toho,  že mám okno a neviem aký problém ním riešim? Čo z toho keď neviem koho to je problém, ako taký používateľ vyzerá a ako sa správa v danej situácii? Čo z toho,  keď si to neoveríme u potenciálnych klientov?

Možno rozumnejšie bolo začať popísaním používateľov,  ich pains, gains a jobs. Na toto hľadať vlastnosti.  Až potom začať navrhovať user experience. Lebo je zbytočné,  keď aplikácia ma nájsť najbližšiu zastávku MHD a vy ponúknete nejakú super mapu,  ktorú starší človek však neprečíta a ani sa na počudovanie nezorientuje. Existuje veľa riešení, problém ale ostáva rovnaký.  Aj preto najprv problém.

V reálnom svete sa vrhneme na architektúru, analýzu, dizajn, nástroje, dokmenty a…. Skutek utek.

Taktická príprava

Tímy si na moje prekvapenie začali pripravovať aj plánovať úlohy. Horšie to však už bolo s ich znením. Databázová schéma. Hmmm, čo má z toho ten dôchodca?

Tak to uvidíte aj v reálnej IT praxi. Pani a dámy,  plánujte vlastnosti, nie technologické vrstvy. Plánujte tok hodnoty end to end, nielen cez váš systém. Inak po uplynutí času máte fajn databázu, ale deduško je aj naďalej na ulici stratený.

Tím nie je iba kopa

Na hackathone ste našli tímy, ktoré sa dokázali rozdeliť a fungovať v miniskupinkách, pracovali paralelne. A boli aj tímy, kde diskutovali v tom istom čase všetci. Ako na mítingoch vo firmách. Jeden prezentuje, ostatní sa síce dívajú, no nevytvárajú hodnotu.

Divide and conquer platí aj v 21. storočí. Radšej spravte agilné minitímy 2-4 ľudí, rozdeľte si vlastnosti a dokončte ich paralelne.

Feedback, feedback, feedback

Na hackathone sme boli výborná zostava konzultantov. Ľudia z praxe so skúsenosťami od vymýšľania produktov, cez ich programovanie až po prezentačné skills.

Predovšetkým na začiatku využívali tímy túto jedinečnú šancu na rozhovor a overenie si hotovej časti tak trochu ostýchavo. Rovnako ako v praxi sa obávame opýtať klientov.

And, who is guilty?

Na záver by som sa chcel poďakovať  výnimočnému tímu okolo Karola Kocúra zo spoločnosti T-Systems za ich pozvanie, skvelú organizáciu eventu a možnosť nasať kreatívnu energiu, kvôli ktorej sa oplatilo prejsť autom  1500 km cez dve krajiny.

Dohackovania o rok.