Oči na inom mieste

Posledné týždne boli pred koncom roka plné workshopov zameraných na dizajn produktov, procesov, ale aj organizačných modelom. A v neposlednej rade, keďže sa blíži koniec roku, aj Objectives and Key Results na nasledujúce obdobie.

Dnes som si uvedomil, že niektoré diskusie boli náročnejšie kvôli rozdielnemu spôsobu premýšľania. Fungovanie agilným prístupom totiž spôsobí „rewire“ mozgu do inej štruktúry. Aj keď Agile Manifesto je skôr takou „modlitbou“, ľudia, ktorí dlhšej a hlbšie pracujú agilnými postupmi, nasali iný spôsob premýšľania. Nevravím, že lepší, len iný. Prispôsobený na iné životné a pracovné situácie.

Spoločným menovateľom posledných týždňov (a aj Agile Manifesto) bola na prvý pohľad jednoduchá vec. Aj vďaka tým stretnutiam som si uvedomil dôležitosť neustáleho pripomínania, že tým kľúčovým rozdielom v Agile je pohľad zvonku.

Pohľad zákazníka.

V agilných tímoch používame rôzne praktiky. Napr. user story formát. Ten sa píše: „Ako používateľ potrebujem niečo, lebo nejaký benefit.“ A ako to je v praxi?

Ako Product Owner potrebujem… Alebo Ako Manažment tím potrebujeme v ďalšom roku…. Alebo ako biznis potrebujeme….

My, my, my, niekedy dokonca ja. Tak trochu (?) selfish. Je Product Owner zákazník vašej firmy, produktu? Je to manažment? Možno je to biznis, ale nie je biznis iba zástupca, reprezentant zákazníka? Tak kto je teda váš zákazník?

Sú firmy zamerané na seba. Na svoje čísla. Na počty klientov. Na svoje riešenia a produkty. Všetko sa točí okolo seba. Točí sa okolo produktov, ktoré potrebujeme my. A tak sa točia aj oddelenia. Okolo seba.

Ich manažéri sa musia točiť okolo svojich cieľov. Ľudia okolo svojich aktivít a úloh. Naháňame sa za virtuálnou spokojnosťou danou % vyrátanými z čísiel založených na predpokladoch a odhadoch.

Hľadáme priority, no v skutočnosti nás naháňa urgencia. Urgentné je to, kto dôležitejší si presadí názor, kto má silnejšie ramená. Alebo komu už horí dom.

Pri tej energii robiť všetko a všetkými smermi nestíhame merať poriadne. Nestíhame sa potom rozhodovať podľa údajov, ale skôr podľa pocitov a emócií. A keď to všetko prežijeme, tak niekedy jedinou satisfakciou je pocit, že to máme za sebou a že je hotovo.

No hneď na to príde ďalšia podobná radosť….

Keď máte oči inde

A potom tu máme firmy zamerané na zákazníka. Nie je to jednoduchá cesta. Naopak. Potrebujú čas na brainstorming. Potrebujú čas na rozhovor so zákazníkom. Na spoznanie jeho kontextu, bolestí a radostí.

Dokonca jeho emócií v rôznych situáciách. Jeho cestu životom, v ktorom naše produkty a služby môžu pomôcť prekonať tie bolesti.

V prípade takejto firmy nájdete user stories vo forme: „Ako mladá rodina….“ alebo „Ako obchodný zástupca….“ alebo „Ako marketér z oddelenia marketingu v našej firme….“.

Perspektíva zákazníka nás privedie k rôznym riešeniam. Nie všetky budú zmysluplné alebo rozumné na implementáciu.

Teraz ale vieme za kým ísť si to overiť. Vieme sa pýtať na ďalšie detaily. Vieme sa pýtať na minimum, ktoré zákazník, používateľ, potrebuje.

V takejto firme ľudia spoluvlastnia produkt. V praxi sa to prejaví tak, že majú chuť do produktu prispievať svojimi nápadmi. Rozvíjať ho a smerovať. Dokonca majú problém nepridávať do neho zbytočne veľa.

Majú idey a chcenie. Nepotrebujú signály na aktivitu. Sami sa zamýšľajú nad meraním svojho progresu. Zmysluplným.

Pýtajú sa na víziu a stratégiu firmy, aby sa nasmerovali rovnakým smerom ako potrebujú zákazníci, biznis, manažment firmy a aj oni.

OKR neprichádzajú iba zhora od manažmentu. Naopak, OKR putujú vo firme obidvoma smermi.

Ako ste na tom vy?

Empatia pomáha tvoriť správne a zmysluplné produkty. Aj preto Agile začína od zákazníka a produktu.

Má vaša firma dostatok priestoru na brainstorming so zákazníkom, alebo aspoň o ňom? Ako sa pýtate na ich skutočné potreby? Ako vo vašom tíme udržiavate zákaznícku perspektívu v popredí?

Podeľte sa s nami o vašom prístupe v komentároch!