Som expert. Preto som!

Tento príspevok vznikol ako odpoveď Tomášovi na jeho otázku v príspevku Také bežné. Také neprofesionálne. Také nemoderné:

Bežne vidím, že ľudia v IT sa v rámci procesu špecializujú na určitú úlohu a vzniká IT manufaktúra. Intuitívne by som povedal, že keď sa špecializujem na konkrétny typ úloh, viem ich robiť efektívne. Keď sa pracovníci nebudú špecializovať, nenastane situácia, že každý bude vedieť “z každého rožku trošku” a nič poriadne?

Ďakujem Tomáš za tento podnet. Pretože odpoveď je kľúčová pre zavedenie Agile.

Áno, dnes je bežné, že sa ľudia špecializujú.

Špecializácia prináša viacero výhod:

• expertíza,
• rýchlosť implementácie a tým možno aj nižšia cena implementácie
• vyšší plat experta (a tým aj drahší projekt?)
• pocit nenahraditeľnosti a dôležitosti
• možno motivácia stať sa expertom

Na druhej strane však nevýhody sú v dnešnom svete oveľa markantnejšie:

1. nezastupiteľnosť ľudí,
2. nutnosť priradiť experta do projektu iba na určitý čas,
3. aby bol expert využitý, tak ma na starosti viacero projektov (prepínanie kontextu)
4. ťažšie plánovanie (kedy bude dostupný? Na koľko %? Závislosti medzi expertmi)
5. ťazkopádna reakcia na zmeny -> náročnejší proces -> aj tak zlyhanie
6. aj preto vznikli maticové štruktúry riadenia organizácii. Koľko máte šéfov?

Globalizácia sveta, nutnosť rýchlej reakcie a prispôsobenia sa je však ťažké zabezpečiť iba s tímom expertov.

Aj preto je jeden z kľúčových princípov agilných tímov ‚100% ľudia‘. Teda ľudia trvalo priradení k produktu, projektu. Nie k profesii. Nie na % casu. Trvalo.

Nové otázky

Tým sa však objavuje otazka, ktorá je samozrejme logická : „Čo má robiť expert v čase keď nemá čo robiť?“ Ľudia sa ma ju často pýtajú skôr ako odpoveď na to, aký je to nezmysel. Nebyť iba expertom.

A tu je práve priestor na zmenu.

Ľudia v tvare písmena T. So širokým poznaním (—–), no hlbokou expertízou ( | ) v nejakej oblasti. V dnešnej dobe sa ukazuje, že práve to T mení ľudí a firmy na adaptabilnejšie.

Ľudia by mali mať širšiu vedomosť o produkte, klientoch, o kóde, o testoch. Vedia približne kde čo majú hľadať, poznajú súvislosti. Stačí iba povedomie, nie detaily. To neuveriteľne pridáva na agilite.

Ako to funguje

Ak človek nemá čo robiť, tak môže pomôcť iným v tíme, hoci aj prácou, ktorú nemá napísanú v zmluve. Napr. vývojár testuje kolegov výtvor. A dokonca aj naopak, tester vyvíja. Napr. jednotkové testy.

Moja skúsenosť je, že ľudí to v takýchto ‚pestrých‘ tímoch baví oveľa viac. Majú možnosť sa neustále učiť. Buď robia expertné úlohy ak tlačí čas, alebo učia iných, ktorí problematiku nepoznajú. A pre tých je to dar. A pre tých, ktorí učia, je to takisto dar. Pretože sa učia ako učiť, prezentovať.

Na Slovensku je mnoho firiem, ktoré takto prirodzene fungujú. Od začiatku. No vytráca sa to. Hlavne v korporátnych spoločnostiach.

Možno ste aj Vy rozpoznali takéto správanie:

1. Som expert.
2. Preto ma firma potrebuje.
3. Čo viem ja, nechcem nikomu povedať.
4. Inak nie som expert.
5. Inak ma firma nepotrebuje.

Tak sa to začína. Nezdieľanie informácií, odsúvanie termínov, začiatky malých ‚vojnových‘ operácií…

Ešte jedna poznámka.

Ak špecializácia znamená, že prácu vedia špecializovaní ľudia robiť efektívne, tak je na mieste aj otázka:

„Prečo čoraz viac hľadáme odpovede na otázku ako byť efektívnejší?“

Čo si o tom myslíte? Aké máte skúsenosti Vy?

Tip: Využite mapovanie schopností, alebo nastavenie zodpovedností pomocou RACI matice.