Drahý Santa, Ako X chcem Y.

Alebo príbeh o tom, ako jedna user story Agile nerobí…

Ak ste sa niekde šuchli o Agile, pravdepodobne sa do vašej šedej mozgovej hmoty dostala tá čarovná veta

„Ako X potrebujem Y aby Z“.

User story. Lepšie povedané User story formát. Niektorí tvrdia, že ho priniesol Mike Cohn, iní že pochádza ešte z čias Extrémneho programovania od Kenta Becka.

Tento formát je silno zakorenený v praxi. Agile kouči a Scrum Mastri vás učia (a niekedy aj nútia) používať ho čo najčastejšie.

• Veď user story formát je tak praktický.
• Veď konečne prináša tímu kontext.
• Je jasné kto to potrebuje.
• Je jasné čo chce.
• Je (je?) jasné aký benefit z toho vášho úsilia bude mať.

A tak v backlogu sa konečne začnú objavovať „storky“. A to nielen v požiadavkach. Ale aj v cieľoch, víziách, úlohách.

User storka na hrad!

Ako X

A keďže treba písať storky, tak treba začať na začiatku tej čarovnej vety.

„Ako developer potrebujem funkcionalitu….

“ „Ako tester potrebujem…“

„Ako Product Owner potrebujem…“

„Ako Stakeholder potrebujem ….“

„Ako business owner potrebujem…“

„Ako senior manažér potrebujem …“

„Ako CxO potrebujem…“

„Ako UX dizajnér potrebujem ….“

„Ako solution architekt potrebujem…“

V druhej vlne sa objaví zákazník.

„Ako zákazník potrebujem…“

„Ako platiaci zákazník potrebujem…“

„Ako sponzor chcem…“

V tretej vlne sa konečne objaví používateľ.

„Ako Anka potrebujem…“

„Ako Iva potrebujem…“

V štvrtej vlne sa konečne správne objaví používateľ zapísaný ako Persóna.

„Ako majiteľ účtu potrebujem…“

„Ako neprihlásený používateľ chcem …“

„Ako mzdová účtovníčka potrebujem…“

Potrebujem…

A potom prichádza zábava s druhou časťou vety.

„…potrebujem opraviť chybu…“

„…potrebujem nasadiť…“

„…potrebujem naprogramovať….“

„..potrebujeme analyzovať…“

Až neskôr nachádzame funkcionalitu.

„..potrebujem previesť peniaze na iný účet jedným klikom…“

„…potrebujem obnoviť paušál…“

„…potrebujem zistiť stav svojho účtu…“.

A v najlepšom prípade sa namiesto funkcionality (output) konečne začne objavovať (outcome).

Lebo zmysel

Poslednú časť user story formátu nájdete v backlogoch iba občas. Je kognitívne veľmi náročné nájsť túto časť vety.

Pokiaľ nemáte zvládnutú hodnotovú propozíciu vášho produktu alebo služby. Pokiaľ nemáte podklay pre produktovú stratégiu. Pokiaľ empaticky nepoznáte svojich používateľov. Pokiaľ nepremýšľate nad ich bolesťami, nielen aktivitami a potrebami.

A tak v začiatkoch nie je neobvyklé násjť vetu

„Ako majiteľ účtu potrebujem zistitť stav svojho účtu, aby som videl stav svojho účtu.“

Deal done! Máme user story!

Alebo? Alebo iba vetu vo formáte user story, ktorá by síce prešla cez lexikálnu a szntatkickú analýzu v kompilátore, ale skončí na sémantickej analýze?

Jednoducho povedané: „Je to user story a nie je to user story.“

Taká veta, ktorá je nahá aj oblečená. A predovšetkým zbytočná a nezmyselná.

User story formát nerobí user story. User story formát nerobí produkt ani vás agilnými.

User story robí váš produkt flexibilným a zmysluplným. Agilným. Správna user story nevzniká v hlave produktového vlastníka. Vzniká v „spolutvorbe“, dokonca ani spolupráca nie je dosť. Vzniká v hlbokom poznaní klienta a používateľa. Vzniká v dialógu. Vzniká zjednodušovaním. Vzniká iteratívne. Vzniká opilovávaním.

Až potom to je user storka taká ako má byť. Taká, ktorá pomáha vytvárať správny produkt pre správneho klienta so správnym minimom liečiaca bolesť.