Karol Kocúr: Pri práci s tímami dávam veľa na intuíciu

Keď prišla Karolova prvá skúsenosť so Scrumom, hneď sa mu zapáčil, pretože podobné ceremónie fungovania používal na náročnom projekte už predtým, intuitívne. V ScrumDesku je Karol rok a okrem mentoringu agile tímov, pracuje ako SAFe Program Konzultant zodpovedný za tréningový program Scaled Agile Framework (SAFe) a jeho implementáciu u klientov. Prečítajte si viac o ňom, jeho práci mentora a jeho ceste k Agile.

Kto si?

„Kto som“ definuje vnímanie môjho okolia. Takže na túto otázku väčšinou odpovedajú druhí ľudia. Mám kamaráta, ktorý hovorí, že som ako Hannibal Smith, stále mám plán a som pripravený na všetko. Ďalšou odpoveďou vždy bolo, že som človek, ktorý dokázal urobiť nemožné a dať dokopy tím ľudí, ktorý nemal podľa žiadnych zákonov logiky fungovať. To ma asi definuje, dokážem spájať nemožné.

Som ako Hannibal Smith, stále mám plán a som pripravený na všetko.

Aké boli tvoje začiatky s Agile?

Dodnes si to pamätám. Môj prvý začiatok s Agile bol, keď ma zavolal šéf a spýtal sa ma, či som niekedy počul o Scrume. Bolo to asi 6 rokov dozadu a bol to taký ten moment, že „ako že určite“ ?, aj keď som o tom nevedel nič. Počas tohto obdobia som spoznal ľudí, s ktorými sme dodnes veľmi dobrí priatelia a dokonca som vtedy spoznal aj Dušana Kocúreka. Bol to veľmi pozitívny začiatok, celý ten systém práce sa mi veľmi zapáčil, hlavne keď som videl akým spôsobom fungujú Scrum tímy, ktoré sme postavili.

Aká je tvoja najlepšia a najhoršia skúsenosť s tímami, s ktorými si pracoval?

Najlepšia skúsenosť bola s prvým tímom, ktorý som zostavil – Agile Pilots. V tomto tíme to fungovalo naozaj super.

Vysvetľujem to na príklade, že keď prídeš domov a vidíš, že je neumytý riad, tak ho umyješ a nečakáš, kým ti niekto povie aby si to spravil.

Negatívnu skúsenosť mám z obdobia, kedy som chcel zaviesť Agile aj do manažérskeho prostredia. Snažil som sa postaviť tím, kde by to fungovalo na ozajstnom pull systéme. Nefungovalo to však bez toho, aby niekto viedol tím. Ja som sa snažil, ale jednoducho som mal neprimerané očakávania, teraz už chápem kde som spravil chybu. Postupne som sa dostal do stavu, že mi všetko vadilo a všetko bolo zlé. To bola taká negatívna skúsenosť.

Prečo to podľa teba v tom tíme nefungovalo?

Mal som zle postavené očakávania a hlavne som ich nevedel dobre podať. Neuvedomil som si, že to samo nepôjde, že niekedy treba byť aj zlý a hlavne to vtedy chcelo silného Product Ownera. Tá hierarchia nejakým spôsobom stále musí byť, ja som ju nechcel vôbec, ale úplne bez nej to jednoducho nefunguje.

Prečo chceš byť mentorom?

Pomáhať ľuďom. To je moje prečo. Vždy som chcel pomáhať a vidieť, že tá práca naozaj k niečomu je a zlepší ľuďom život. Ale rovnako sa chcem aj učiť sa a vidieť, akým spôsobom to funguje v rôznych firmách a neskôr to aplikovať aj inde.

Chcem ľuďom naozaj pomôcť a spojiť ich. Keď sa ľudia spoja a idú rovnakým smerom, vtedy sa dá niečo dosiahnuť.

Čo je pre teba pri práci s ľuďmi dôležité?

Veľmi veľa dávam na intuíciu. Samozrejme nejaká teória za tým musí byť, ale hlavná je moja intuícia. Záleží mi na tom aby som niečo naozaj tímu doručil, spravil. Aby sme sa na konci vedeli pozrieť na to, čo sme urobili a niečo bolo za mojou prácou vidieť.

Čo si robil pred ScrumDeskom?

Začínal som ako technik, riešil som software aj hardware, starostlivosť o zákazníka, opravovanie chýb na oboch úrovniach. Potom som robil administráciu IT systémov, a neskôr som prešiel do manažmentu. Dlho som bol manažérom, ale skôr takým technickým. V zmysle, že som nevedel ako presne spravíme interface do detailu, ale vedel som, že na čo je a ako vyzerá architektúra aplikácie.

Ako si sa zoznámil so ScrumDeskom?

„Dobrý deň pán Kocúrek, Kocúr pri telefóne ?“.
Oslovil som ScrumDesk, pretože som potreboval pomôcť s novým tímom. Prvý kontakt bol naozaj taký, že sme si volali s Dušanom Kocúrekom ohľadom mentorigu tímu a neskôr sme riešili mentoringový program.

Prečo si sa rozhodol stať mentorom v ScrumDesku?

Máme spoločné prečo. Filozofia firmy je pomôcť, nejde o to aby sme boli „nasáčkovaní“ u klienta čo najdlhšie. Nerobíme veci preto, aby sme zarobili, ale preto aby sme naozaj pomohli.

Aký je tvoj štýl mentoringu?

Pasívno-agresívny? Takto by to asi charakterizovali iní. Snažím sa veci robiť prirodzene, ale sú miesta kde zatlačím a poviem, že musíme takto. Hlavne v situáciách, kedy sa prestanú dodržiavať dohody. Môj pohár trpezlivosti je relatívne veľký, ale keď pretečie, utekajte.

Bez čoho si nevieš predstaviť svoj pracovný deň?

Bez ľudí.

Čo by si robil, keby si nebol Agile mentor?

Buď by som bol konzultantom, alebo by som robil druhú vec, čo ma baví najviac, a to skladanie tímov. Čiže niekde v nižšom manažmente, ten vyšší ma nebaví. K tomu aby som sa cítil dobre potrebujem spoluprácu s ľuďmi.

Kto ťa inšpiruje?

Simon Sinek.

Ako rád vypneš?

Rád šoférujem, hrám počítačové hry. Alebo zamestnám zmysly iným spôsobom. Manželka mi povedala, že vypínam na záhradke, takže aj tam?

Prečítajte si o ScrumDesk tíme mentorov a trénerov.