Jiří Bečvář: Mám rád tie momenty, keď do seba zrazu všetko zapadne

Jiří Bečvář sa k ScrumDesku pridal tento rok ako mentor a spoluzakladateľ novej pobočky v Čechách. ScrumDesk však pozná už viac ako 6 rokov a Dušana Kocúreka počas tohto obdobia považoval za svojho mentora. Prečítajte si viac o tom prečo sa rozhodol stať sa mentorom, čo ho na jeho práci teší a kde hľadá inšpiráciu.

Kto si?

Som človek, ktorý nekonečne verí v silu ľudského poznania a ducha.

Čo si robil, kým si sa stal mentorom?

Tesne pred nástupom do ScrumDesku som pracoval vo finančnej organizácii ako Product Owner a predtým ako projektový manažér na niekoľkých projektoch, ktoré som sa rozhodol vyvíjať agilným spôsobom. Ak by sa sme pozreli ešte viac dozadu, tak som pracoval ako biznis architekt a IT konzultant. Vyšiel som z biznis analytika a potom sa posúval na projektového manažéra a Product Ownera.

Aký bol tvoj začiatok s Agile?

Moja prvá skúsenosť je spojená so spoznaním ScrumDesku. A či to bol pozitívny začiatok? Skôr zmiešaný. Veľmi pozitívny bol vďaka Dušanovi Kocúrekovi, ktorého som vnímal ako pomocnú ruku, takú cestu z tunela. Negatívne na tom však boli reakcie niektorých mojich kolegov na projekte. Nechceli nič meniť, chceli zachovať staré fungovanie a tým bojovali proti mne a mojej snahe. Bolo to psychicky veľmi náročné.

Prečo si sa rozhodol stať mentorom?

Baví ma pomáhať ľuďom. Či už znalosťami, alebo tým, že pre nich niečo urobím. Druhá vec, čo ma baví je vidieť, ako sa ľudia niekam posúvajú a rozvíjajú sa.

V mentoringu dokážem ľuďom pomáhať a zároveň vidieť ich rast.

Čo považuješ pri mentoringu za kľúčové?

Pre mňa je najdôležitejšie vcítiť sa do klientovej situácie, pochopiť ho a nájsť riešenie, ktoré dáva zmysel.

Tvoja najlepšia a najhoršia skúsenosť s Agile?

Vždy mám rád tie momenty, kedy ľudia zrazu zistia, že to funguje a veci do seba zapadnú. Zrazu zistíš, že vývojári sú spokojní s tým, ako spolupracujú s Product Ownerom, stakeholderi sú spokojní s tým, ako sa dodáva produkt. V jednom okamihu začne tím bežať sám od seba bez toho aby tam musel byť mentor. To je najlepší pocit, toto uvedomenie, že je to v stave voľnobehu.

Najhoršie je, keď vidím, čo sú firmy schopné prehlasovať za agilný vývoj. To sú tie desu-plné situácie ako „aha a toto je Agile vo vašom poňatí“.

Ako si spoznal ScrumDesk?

Môj prvý kontakt bol asi pred 6 rokmi, keď som pracoval v jednej veľkej poisťovni ako biznis architekt a dostal som za úlohu dodať nový životný produkt vo veľmi krátkom čase. Štandardným vývojom, teda vodopádovým, by sme to určite nestihli a hlavný stakeholder vtedy navrhol agilný vývoj. Ja som preto hľadal niekoho, kto by nám s tým pomohol a dostal som sa k Dušanovi a ScrumDesku. Keď som videl Dušanov prístup uvidel som svetlo na konci tunela? Dovtedy som vôbec nevedel ako na to. Vďaka tomuto krízovému momentu som spoznal ScrumDesk a odvtedy som zostal s Dušanom v kontakte, jazdil som na ScrumImpulz a z Dušana sa stal môj neoficiálny agile mentor.

K ScrumDesku si sa pridal tento rok, prečo si sa rozhodol pre zmenu?

Baví ma rozvíjať sa, mať pred sebou výzvu. Čím je väčšia, tým lepšie. Vedel som, že v ScrumDesku sú ľudia, od ktorých sa môžem učiť. Je to relatívne iný odbor ako som robil do teraz, takže je to aj výzva. Či už mentoring, koučovanie ľudí a Agile ako taký. Druhým dôvodom je mať tím ľudí, od ktorých sa môžem učiť a ktorý pomáhajú v rozvoji. Dôležité je tiež to, že ScrumDesk robí veci zmysluplne, nie je problém povedať klientovi, že niečo nedáva zmysel aj keď to vo výsledku bude stáť peniaze. To je pre mňa veľmi dôležitá hodnota.

Bez čoho si nevieš predstaviť svoj pracovný deň?

Bez učenia sa niečoho nového.

Čo by si robil, keby si nebol mentor?

Keby som nebol mentor, ostal by som pracovať ako Product Owner alebo projektový manažér, napríklad na vývoji hier. A ak by som mal úplne vystúpiť z IT, tak by ma bavilo robiť detektíva. Je to také riešenie problémov, analýza rôznych indícií a psychológia práce. A zároveň rád čítam detektívky.

Je niekto, kto ťa inšpiruje?

Nemám konkrétneho človeka, ktorý ma inšpiruje, ale snažím sa hľadať inšpiráciu všade okolo seba. Snažím sa hľadať názory, ktoré nesúhlasia s mojimi, aby som sám seba vyzval k zamysleniu sa. Preto sa rád obklopujem ľuďmi z iných odborov. Zároveň sa snažím túto rôznorodosť si rozširovať aj pomocou kníh, ktoré čítam. Naposledy som čítal životopis Leonarda Da Vinciho a teraz mám rozčítanú knihu Energia od Vaclava Smila. Hlavne sa snažím nezostať v krabičke jednej disciplíny.

Ako rád vypneš?

Ak musím byť doma, tak okrem čítania knižiek najradšej vypnem pri hraní PlayStation s kamarátmi. Ak to počasie a karanténa dovolí, tak rád trávim čas von, či už na horách, niekde na bicykli alebo na korčuliach.

Prečítajte si o ScrumDesk tíme mentorov a trénerov.