Scrum Master a Product Owner, nepreháňajte to s perfekcionizmom

Príbeh č. 1: Jožko

Chalana, volajme ho Jožo, som poznal už od vysokej školy. Chlap, ktorého by ste natreli na chleba. Neuveriteľný dobrák, srandista, pohoďák. Takého by ste chceli mať v tíme. Scrum ho veľmi bavil, veľa o ňom čítal, zaujímal sa. Keď som sa v tíme spýtal, kto by chcel robiť Scrum Mastra, Jožo dvihol ruku, že by to rád skúsil, ak ostatní súhlasia. Prečo nie.

A tak Jožo začal všetko, čo čítal, aj aplikovať v praxi. Kým som bol s ním, tak to malo pekný pomalý a opatrný nábeh. Išlo mu to. Ľudia sa fakt cítili lepšie, dávali pozitívnu spätnú  väzbu na atmosféru v tíme, výsledok, aj postupy a aj na Joža ako sa o nich stará. Fakt na pohodičku. Vodička, kávička, cukríčky, sranda, ale aj obrana tímu, kooperácia s manažmentom a produktovým vlastníkom. Nastal čas ich nechať lietať samých.

Prešlo zopár mesiacov a stretol som jedného z ich tímu niekde v meste. Chalanisko ako vymenený. Depka, všetko nanič, hľadá si iný job. Ufff. Ľadová sprcha. Ale veď na každého to príde. Ďalší deň ďalšia kolegyňa z tímu. Dtto. S podmazom, že všetci dali výpoveď. Až na Jožka.

Zaskočil som za tímom ešte kým boli pokope. Vo veľmi ťažkej atmosfére, ako pred začiatkom vojny, sme si dohodli, že mená necháme menami a skúsime sa pobaviť o faktoch. Tak sme lístočkovali, lebo tam sa nejako ťažko píšu mená v takejo situácii.

Objavili sa pojmy ako diktát, všetko podľa kníh, furt len načas, dlho rozprávaš, a ScrumDesk vravel, a videl som na YouTube prednášku, a bol som na konferencii, a zas ste nestihli. A potom karta s textom vo význame „veď chcem len dobre a správne“, „nedodržiava sa disciplína“, „pravidlá sú nič“, „nepochopené prečo čo robíme, predovšetkým sa nechce pochopiť“.

Nakoniec sa ukázalo, že Jožko, dobráčisko, dostal „funkciu“. Scrum Master to nemyslel zle, veď fakt chcel pomôcť tímu, a navyše venoval tomu toľko času, že ostatných predbehol v pochopení, no nedobehol soft-skills. Začal na tím tlačiť. A ono sa to dá do určitého času, do určitej úrovne to ľudia akceptujú. Všetko má hranice.

Riešenie? Normálne si vyrozprávať a predovšetkým vysvetliť postoje. Tím bol prekvapený, že stačilo si len porovnať svoje princípy, hodnoty a pochopenie. Ako si predstavujú dobrý deň v práci. Naladiť sa na to, čo ich spája, na spoločný cieľ.

Tento rozhovor končil Kebabovým ospravedlnením všetkým v tíme a návrhom, že nebude Scrum Master. Tím si zvolil novú Scrum Masterku a začal odznova.

Tentokrát však už vedeli ako na Scrum, takže sa sústredili na atmosféru, vzťahy a produkt samotný. Výpovede boli stiahnuté.

Príbeh č. 2: Fero a Helena

Produktový vlastník Fero sa stal Produktovým vlastníkom po predchádzajúcej úspešnej kariére vývojára. Makačenko. Nielenže za tie roky systém naprogramoval, ale ho aj z veľkej časti navrhol, ba dokonca mu dal meno. Systém používaný na medzinárodnom trhu s rádovo miliónmi používateľov. Klobúk dole. Kto iný má byť Product Owner ak nie on. Vždy však ako developer, vedenie tímu nikdy nechcel robiť, je vývojár dušou a srdcom a mozgom.

Scrum Master Helena. Šikovná, aktívna, rozhľadená, vynikajúca v komunikácii a práci s ľuďmi. Rodený tím líder. Inú by ste nechceli. Prax viac než 10 rokov.

A potom prišiel Scrum. A s ním prišla zmena organizácie tímu a títo ľudia sa dostali do jedného spoločného tímu. Dvaja kohúti na jednom smetisku. Každý z nich ťahá tím. Len iným smerom. Jeden chce perfektný produkt, druhá chce perfektný tím. Bojujú medzi sebou, no nie otvorene, ale ignoráciou nápadov toho druhého a pretlačením svojich nápadov.

Tímu sa makalo najlepšie osamote, keď s nimi nebol ani Fero, ani Helena. Atmosféra na planningu ako v márnici. Počuť muchy chodiť po stole. Výsledky žiadne, skvelý tím sa ledva zdraví. Čo je na vine? Scrum, pred ním to také nebolo. Tvrdí to vraj už aj manažment, aj klienti.

Tak skúšam samostatné rozhovory s Product Owner aj so Scrum Mastrom. Ich osobné ambície pretláčajú produkt a tím. Hmm, prečo? Hľadáme odpoveď a prichádzame na osobné ciele. Ciele, ktoré obaja mali vo vzájomnom rozpore. A tak každý ťahal iným smerom.

Riešenie? Zavreli sme ich do jednej miestnosti ako levov. Pomohli sme im facilitovať toto nepríjemné stretnutie. Opäť papieriky, k tomu 5* prečo. Speed boat, hľadáme kotvy a motory, ktoré ich poháňajú. Nachádzame prvé spoločné prvky. Zisťujeme, že ich silno spájajú témy ohľadom ľudí v tíme.

Chceli, aby kolegovia chodili do dobrej práce. Nielen kvôli fun v práci, ale hlavne, kvôli spoločnému výsledku, za ktorý sa nebudú hanbiť. Pretože tak ako to upadalo vo vzťahu medzi Product Ownerom a Scrum Mastrom, tak sa to prejavilo na výsledkoch, kvalite a feedbacku na produkt. A jednoducho sa za to všetci začali hanbiť.

Produktový vlastník otec, Scrum Master mama

Už vidím, ako si doberáte vašich chalanov Scrum Mastrov po prečítaní predošlého nadpisu. Nebudete prví, po vyslovení tejto vety to spravili mnohí :).

Myslím si, že to fakt má takto vyzerať. Dobrému otcovi aj mame ide o to, aby sa rodina mala dobre a bola dobrou rodinou. Rodina potrebuje lídra, ktorý ju nasmeruje aj v čase neistoty, kto prijme riziko z neznáma. Musí mať niekoho, kto zabezpečí „palivo“ pre rodinu.

Rodina potrebuje aj niekoho, kto ju stmeľuje. Poupratuje, upozorní, ochráni. Niekoho kto upozorní na disciplínu. Aby rodina bola slušnou a aby mohla byť hrdá sama na seba. Potrebuje niekoho kto aj lídrovi nastaví zrkadlo.

Predovšetkým však otec a mama jednajú spoločne. A tak by to malo byť aj s produktovým vlastníkom a Scrum Mastrom. Mali by makať spolu, nie proti sebe.

A k tomu nie podľa kníh, ale podľa skúseností, aj iných rodín. Iných tímov, ktorí si už krízami prešli, alebo ešte len prechádzajú. Aby ste ich neopakovali.

Lebo niekedy je síce ľahšie utiecť, ale tie decká tak či tak zostanú. A v nich ostane váš príbeh.

Ak to nedokážete, Scrum neskúšajte.

Prečo to zašlo v týchto príbehoch takto ďaleko? Lebo ľudia chceli byť na seba milí, lebo sa báli dať si navzájom konštruktívny feedback.

Lebo často predpokladáme, že dobrý tím sa rodí v pozitívnej nálade. Ak by ste pozerali príbehy vojakov, tak sa možno dozviete, že práve naopak. Kamarátov na život a smrť z nich robili ťažké situácie, v ktorých aj silní potrebovali pomoc slabších, kde vodcovia museli viesť, nielen kričať, kde museli byť sami príkladom. Jednoducho kde museli spolu prejsť zákopmi.

Čím dlhšie sa motám okolo agile tímov, tým viac sa snažím pochopiť čo je na tom agile také ťažké. Veď ide o tak jednoduché postupy, že toto inžinieri a magistri musia zvládnuť. A……..nie.

Postupy sú jednoduché, no zlyhávajú na pokašlanom ľudskom faktore. Akoby povedali za totáča. A v Agile tímoch, ktoré sú vyslovene postavené na intenzívnej dennodennej spolupráci a navyše samo organizovanosti o to viac.