web analytics

Ominous III Pano

Príbeh č.1: Kebab

Kebaba som poznal už od vysokej školy. Chlap, ktorého by ste natreli na chleba. Neuveriteľný dobrák, srandista, pohoďák. Takého by ste chceli mať v tíme. Scrum ho veľmi bavil, veľa o ňom čítal, zaujímal sa. Keď som sa v tíme spýtal, kto by chcel robiť ScrumMastra, Kebab dvihol ruku, že by to rád skúsil, ak ostatní súhlasia. Prečo nie.

A tak Kebab začal všetko, čo čítal, aj aplikovať v praxi. Kým som bol s ním, tak to malo pekný pomalý a opatrný nábeh. Išlo mu to. Ľudia sa fakt cítili lepšie, dávali pozitívnu spätnú  väzbu na atmošku, výsledok, aj postupy a aj na Kebaba ako sa o nich stará. Fakt na pohodičku. Vodička, kávička, cukríčky, sranda, ale aj obrana tímu, kooperácia s manažmentom a produktovým vlastníkom. Nastal čas ich nechať lietať samých.

Prešlo zopár mesiacov a stretol som jedného z ich tímu niekde v meste. Chalanisko ako vymenený. Depka, všetko nanič, hľadá si iný job. Ufff. Ľadová sprcha. Ale veď na každého to príde. Ďalší deň ďalšia kolegyňa z tímu. Dtto. S podmazom, že všetci dali výpoveď. Až na Kebaba.

Zaskočil som za tímom ešte kým boli pokope. Vo veľmi ťažkej atmosfére, ako pred začiatkom vojny, sme si dohodli, že mená necháme menami a skúsime sa pobaviť o faktoch. Tak sme lístočkovali, lebo tam sa nejako ťažko píšu mená v takejo situácii.

Objavili sa pojmy ako diktát, všetko podľa kníh, furt len načas, dlho rozprávaš, a ScrumDesk vravel, a videl som na YouTube prednášku, a bol som na konfere, a zas ste nestihli. A potom karta s textom vo význame „veď chcem len dobre a správne“, „nedodržiava sa disciplína“, „pravidlá sú nič“, „nepochopené prečo čo robíme, predovšetkým sa nechce pochopiť“.

Nakoniec sa ukázalo, že Kebab, dobráčisko, dostal „funkci“. Chalanisko to nemyslel zle, veď fakt chcel pomôcť tímu, a navyše venoval tomu toľko času, že ostatných predbehol v pochopení, no nedobehol soft skills. Začal na tím tlačiť. A ono sa to dá do určitého času, do určitej úrovne to ľudia akceptujú. Všetko má hranice.

Riešenie? Normálne si vykecať a hlavne vysvetliť postoje. Tím bol prekvapený, že stačilo si len porovnať svoje princípy, hodnoty a pochopenie. Ako si predstavujú dobrý deň v práci. Naladiť sa na to, čo ich spája, na spoločný cieľ.

Tento rozhovor končil Kebabovým ospravedlnením všetkým v tíme a návrhom, že nebude ScrumMaster. Tím si zvolil novú ScrumMasterku a začal odznova.

Tentokrát však už vedeli ako na Scrum, takže sa sústredili na atmosféru, vzťahy a produkt samotný. Výpovede boli stiahnuté.

Príbeh č.2: Džefo a Heľena

Produktový vlastník Džefo sa stal PO po predchádzajúcej úspšnej kariére vývojára. Makačenko. Nielenže za tie roky systém naprogramoval, ale ho aj z veľkej časti navrhol, ba dokonca mu dal meno. Systém používaný na medzinárodnom trhu s rádovo miliónmi používateľov. Klobúk dole. Kto iný má byť PO ak nie on. Vždy však ako developer, vedenie tímu nikdy nechcel robiť, je vývojár dušou a srdcom a mozgom.

ScrumMasterka Heľena. Šikovná, aktívna, rozhľadená, vynikajúca v komunikácii a práci s ľuďmi. Rodený tím líder. Inú by ste nechceli. Prax viac než 10 rokov.

A potom prišiel Scrum. A s ním prišla zmena organizácie tímu a títo ľudia sa dostali do jedného spoločného tímu. Dvaja kohúti na jednom smetisku. Každý z nich ťahá tím. Len iným smerom. Jeden chce perfektný produkt, druhá chce perfektný tím. Bojujú medzi sebou, no nie otvorene, ale ignoráciou nápadov toho druhého a pretlačením svojich nápadov.

Tímu sa makalo najlepšie osamote, keď s nimi nebol ani Džefo, ani Heľena. Atmosféra na planningu ako v márnici. Počuť muchy chodiť po stole. Výsledky žiadne, skvelý tím sa ledva zdraví. Čo je na vine? Scrum, pred ním to také nebolo. Tvrdí to vraj už aj manažment, aj klienti.

Tak skúšam samostatné rozhovory s PO aj so SM. Ich osobné ambície pretláčajú produkt a tím. Hmm, prečo? Hľadáme odpoveď a prichádzame na osobné ciele. Ciele, ktoré obaja mali vo vzájomnom rozpore. A tak každý ťahal iným smerom.

Riešenie? Zavreli sme ich do jednej miestnosti ako levov. Pomohli sme im sfacilitovať toto nepríjemné stretnutie. Opäť papieriky, k tomu 5* prečo. Speed boat, hľadáme kotvy a motory, ktoré ich poháňajú. Nachádzame prvé spoločné prvky. Zisťujeme, že ich silno spájajú témy ohľadom ľudí v tíme.

Chceli, aby kolegovia chodili do dobrej práce. Nielen kvôli fun v práci, ale hlavne, kvôli spoločnému výsledku, za ktorý sa nebudú hanbiť. Pretože tak ako to upadalo vo vzťahu medzi PO a SM, tak sa to prejavilo na výsledkoch, kvalite a feedbacku na produkt. A jednoducho sa za to všetci začali hanbiť.

Produktový vlastník otec, ScrumMaster mama

Už vidím, ako si doberáte vašich chalanov scrummastrov po prečítaní predošlého nadpisu. Nebudete prví, po vyslovení tejto vety to spravili mnohí :).

Myslím si, že to fakt má takto vyzerať. Dobrému otcovi aj mame ide o to, aby sa rodina mala dobre a bola dobrou rodinou. Rodina potrebuje lídra, ktorý ju nasmeruje aj v čase neistoty, kto prijme riziko z nezáma. Musí mať niekoho, kto zabezpečí „palivo“ pre rodinu.

Rodina potrebuje aj niekoho, kto ju stmeľuje. Poupratuje, upozorní, ochráni. Niekoho kto upozorní na disciplínu. Aby rodina bola slušnou a aby mohla byť hrdá sama na seba. Potrebuje niekoho kto aj lídrovi nastaví zrkadlo.

Predovšetkým však otec a mama jednajú spoločne. A tak by to malo byť aj s produktovým vlastníkom a scrummastrom. Mali by makať spolu, nie proti sebe.

A k tomu nie podľa kníh, ale podľa skúseností, aj iných rodín. Iných tímov, ktorí si už krízami prešli, alebo ešte len prechádzajú. Aby ste ich neopakovali.

Lebo niekedy je síce ľahšie utiecť, ale tie decká tak či tak zostanú. A v nich ostane váš príbeh.

Ak to nedokážete, scrum neskúšajte.

 

 

Prečo to zašlo v týchto príbehoch takto ďaleko? Lebo ľudia chceli byť na seba milí, lebo sa báli dať si navzájom konštruktívny feedback.

Lebo často predpokladáme, že dobrý tím sa rodí v pozitívnej nálade. Ak by ste pozerali príbehy vojakov, tak sa možno dozviete, že práve naopak. Kamarátov na život a smrť z nich robili ťažké situácie, v ktorých aj silní potrebovali pomoc slabších, kde vodcovia museli viesť, nielen kričať, kde museli byť sami príkladom. Jednoducho kde museli spolu prejsť zákopmi.

 

Čím dlhšie sa motám okolo agile tímov, tým viac sa snažím pochopiť čo je na tom agile také ťažké. Veď ide o tak jednoduché postupy, že toto inžinieri a magistri musia zvládnuť. A……..nie.

Postupy sú jednoduché, no zlyhávajú na pokašlanom ľudskom faktore. Akoby povedali za totáča. A v agile tímoch, ktoré sú vyslovene postavené na intenzívnej dennodenej spolupráci a navyše samoorganizovanosti o to viac.

 

 

By | 2017-08-04T20:57:00+00:00 apríl 27th, 2017|Články|0 Comments

About the Author:

Pomáham aplikovať agilné princípy v praxi a prispôsobiť ich realite firmy a jej biznisu. Som product ownerom ScrumDesku, nástroja pre agilný projektový manažment, scrumdesk.com

Pridajte názor