Produkty boli dlho tvorené s dôrazom na pridávanie novej funkčnosti tak, aby spoločnosť poskytla užívateľom v nových verziách viac a viac. Tento prístup trval pomerne dlho, no začiatkom 21. storočia sa situácia mení.
Používatelia si najviac vážia čas. Potrebujú jednoduché aplikácie, ktoré poskytujú funkčnosť priamo pod prst. Kontextovo. A s príchodom mobilných zariadení sa takýmto aplikáciám darí viac a viac. Doba, kedy panel nástrojov v aplikácii bol prepchaný je dávno preč. Dnes sú v móde veľké ikony, dobrý dizajn aplikácie a hlavne prehľadnosť.
Odpoveď na túto otázku sa snažil pred niekoľkými rokmi nájsť Scott Ambler zo spoločnosti IBM.
A výsledok? Veľmi pravdepodobne taký ako ste odpovedali aj Vy sami. Tak ako väčšina ľudí na našich školeniach.
Tento výsledok je mrazivý ak si uvedomíte čo všetko vývoj nepoužívaných vlastností znamená. Koľko ľudskej energie sa v podstate vyhodí von oknom. Resp. uloží na disk :). Práve v tých 80% vlastností, ktoré nie sú používané, sa skrýva úspora času, úsilia ľudí a samozrejme peňazí.
Tento princíp je známy aj pod anglickou skratkou YAGNI – (you ain’t gonna need it). Nebudete to potrebovať.
Otázkou je ale KTO určí vlastnosti z množiny 20%? A tu nastupuje do procesu vývoja Zákazník. Zákazník, ktorý vie prečo vlastnosť potrebuje, kedy ju potrebuje a vie, nakoľko si vlastnosť cení.
Hodnota vlastnosti je v Agile hlavným atribútom pre určenie priority, poradia:
Veľmi zaujímavé je ako málo sa spoločnosti a startupy venujú tomu, pre koho tvoria aplikácie, čo je potenciálnym trhom a čo ten trh skutočne chce. Naopak, venujú sa technológiám a nadšene rozprávajú o HTML5, serveroch, službách.
Nevieme kto bude aplikáciu používať, no chceme robiť radšej marketing pre podporu predaja. Hmmm, predaj, ale KOMU?